Pedagogický zámerMuzikoterapeutický zámer

Každý pozná príjemné pocity keď počúva hudbu, ktorá sa mu páči. Keď spievame a hráme je to ešte intenzívnejšie. Prostredníctvom svojho hlasu rozozvučíme svoje telo a dotkneme sa svojej duše. Naše telo sa stane hudobným nástrojom a prostredníctvom svojho hlasu môžeme objaviť doposiaľ nepoznané stránky našej osobnosti a muzikality. Učíme sa slobodne prejaviť v speve a hre, ale aj celkovo v bežnom živote.


Veľmi dôležité je to, že počas hodín rodič všetko zdieľa a prežíva zo svojím dieťaťom. Takto vzniká a ukazujeme dieťaťu model správania, ktorý si odnesie do života. Často sa stáva, že dieťa je na hodinách skôr pozorovateľom rodičovho modelu správania a fungovania v kolektíve. Ak začne rodič porovnávať aktivitu svojho dieťaťa s inými, vyhodnocovať rozumom, že dieťa nerobí to, čo by sme od neho čakali dieťa stráca prirodzenú oporu v rodičovi. Je z toho vyrušený a znechutený rodič a následne aj dieťa. Týmto sa stratí celý zmysel a zámer, ktorý spoločne sledujeme.


Naši predkovia veľa spievali a tancovali. Do piesní a pohybu vkladali všetko čo žili a tak sa liečili. Pre mňa je ľudová piesň regresná terapia našich predkov. Hudba a spev sa vytratila z našich rodín. Preto je mojím cieľom urobiť v tom regres, návrátiť piesne a hudbu do rodín. Spievam a muzicírujem s mamičkami a ich deťmi, pretože som vnútorne presvedčená, že to prospieva predovšetkým rozvoju emocionálnej inteligencie našich detí


Hlas je predĺžením nášho fyzického tela a zároveň aj časťou, ktorá dokáže veľmi efektívne niesť podstatu psychiky. Hlasové techniky sú len vzorce, každé telo a hlas je neopakovateľný.